História
Dejiny Francúzska sme spracovali podrobnejšie a pre prehľadnosť stránky sme im vyčlenili osobitnú podstránku, na ktorú vás presmeruje nasledujúce tlačidlo.
“Le temps est un grand maître, dit-on. Le malheur est qui’il tue ses élèves.”
Hector Berlioz
Poloha a Geografia
Podnebie
Podnebie Francúzska je všeobecne priaznivé pre pestovanie. Väčšina Francúzska leží v južnej časti mierneho pásma, hoci južný okraj zasahuje do subtropického pásma. Priemerné ročné teploty sa líšia v závislosti od polohy, pričom Nice na Azúrovom pobreží má priemernú teplotu 15 °C a Lille na severe 10 °C. Zrážky prinášajú najmä západné vetry z Atlantiku a vyznačujú sa tlakovými nížami.
Ročné zrážky sú viac ako 1 270 mm vo vyšších nadmorských výškach v západnom a severozápadnom Francúzsku, v západných Pyrenejach, v Centrálnom masíve a v Alpách a Jure. V zime sa najmä východné Francúzsko môže dostať pod vplyv kontinentálneho vysokotlakového systému, ktorý nad mestá prináša extrémne chladné podmienky a teplotné inverzie, pri ktorých sa studený vzduch zachytí pod teplejším vzduchom s následnými hmlami.
Poloha
Francúzsko leží blízko západného konca veľkej eurázijskej pevniny, prevažne medzi 42. až 51. rovnobežkou severnej zemepisnej šírky. Jeho kontinentálne územie je ohraničené na severovýchode s Belgickom a Luxemburskom, na východe s Nemeckom, Švajčiarskom a Talianskom , na juhu Stredozemným morom, Španielskom a Andorrou, na západe Biskajským zálivom a na severozápade prielivom La Manche. Monako je nezávislá enkláva na južnom pobreží, zatiaľ čo ostrov Korzika v Stredozemnom mori je považovaný za neoddeliteľnú súčasť krajiny.
Povrch
Krajina sa z väčšej časti skladá z nízko položených plání, náhorných plošín a starších horských blokov alebo masívov. Tento vzor jasne prevláda nad vzorom mladších vysokých pohorí, ako sú Alpy a Pyreneje. Rozmanitosť krajiny je typická pre kontinentálnu Európu.
Rozlišujú sa tri hlavné oblasti: kostrové pozostatky starovekých hôr, ktoré tvoria hercýnske masívy; severné a západné roviny; a vyššie vrásové pohoria na juhu a juhovýchode, vrátane Álp a Pyrenejí, s ich sprievodnými úzkymi rovinami.
Regióny
Francúzsko je rozdelené na 18 regiónov, z toho 13 je súčasťou metropolitného Francúzska a ďalších 5 regiónov tvoria zámorské regióny – územia v zámorí, ktoré boli kedysi kolónie a spolu s Francúzskom sú súčasťou EÚ.
- Grand Est
- Nové Akvitánsko
- Auvergne-Rhône-Alpes
- Burgundsko-Franche-Comté
- Bretónsko
- Centre-Val de Loire
- Occitánia
- Normandia
- Île-de-France
- Korzika
- Hauts-de-France
- Pays-de-la-Loire
- Provence-Alpes-Côte d’Azur
- Guadeloupe
- Martinik
- Francúzska Guyana
- Réunion
- Mayotte
Kultúra
Od 17. storočia bolo Francúzsko považované za „centrum vysokej kultúry“. Francúzska kultúra hrala zásadnú úlohu pri formovaní svetového umenia, kultúr a vied. Najmä Francúzsko je medzinárodne uznávané pre svoju módu, kuchyňu, umenie a kino. Francúzske motto „Sloboda, rovnosť a bratstvo“ odráža hodnoty francúzskej spoločnosti. Pre Francúzov je dôležitá rovnosť a jednota. Francúzi si tiež cenia štýl a sofistikovanosť a sú hrdí na krásu a umenie svojej krajiny. Ich jedlo sa pripravuje s veľkou starostlivosťou a čas na jedlo je hlavným časom pre socializáciu. Tradičná francúzska kuchyňa je charakteristická svojimi syrmi, vínami, chlebmi a omáčkami.
Veľmi zaujímavá je aj francúzska móda. Paríž je často považovaný za hlavné mesto módy na svete. Je domovom niekoľkých svetových značiek ako Louis Vuitton a Chanel. Francúzsko ovplyvňovalo svetovú módu už počas vlády kráľa Ľudovíta XIV. v roku 1600. Dnes možno francúzsky štýl označiť za sofistikovaný a módny. Typický outfit môže zahŕňať šaty alebo obleky s dlhými kabátmi a šatkami.
Francúzska literatúra, maliarstvo a kinematografia sú historicky významné na celom svete. Diela ako Les Misérables alebo umelci ako Monet sú jedny z najznámejších na svete. Francúzske tradície a kultúra odrážajú hodnoty jednoty, krásy, úcty a rodiny.
Liberté
Égalité
Fraternité
Pôsobenie v Eú
„Obnova, sila a spolupatričnosť“
Politický systém
Francúzsko je poloprezidentská republika s predsedom vlády – premiérom, ktorého vymenúva prezident. Prezident je priamo volenou hlavou štátu. Všetkých 5 zámorských regiónov vrátane Svätého Martina sa považujú za súčasť EÚ. Francúzske mesto Štrasburg je jedným z troch oficiálnych sídel európskych inštitúcií. Zvyšnými dvoma sú Brusel a Luxemburg.
Obchod a hospodárstvo
Najdôležitejšími sektormi hospodárstva Francúzska v roku 2020 boli verejná správa, obrana, vzdelávanie, zdravotníctvo a sociálna pomoc (23,4 %), veľkoobchod a maloobchod, doprava, ubytovacie a stravovacie služby (16,4 %) a odborné, vedecké a technické činnosti, administratívne a podporné činnosti (14,2 %).
Do krajín EÚ smeruje 54 % francúzskeho vývozu (Nemecko 15 %, Taliansko 8 % a Belgicko a Španielsko 7 %). Pokiaľ ide o krajiny mimo EÚ, 8 % francúzskeho vývozu smeruje do Spojených štátov a 6 % do Spojeného kráľovstva.
Pokiaľ ide o dovoz, 66 % pochádza z členských štátov EÚ (z Nemecka 17 %, Belgicka 10 % a Holandska 9 %), zatiaľ čo z krajín mimo EÚ 7 % dovozu pochádza z Číny a 5 % zo Spojených štátov.
Francúzsko v EÚ
Francúzsko vstúpilo do Európskej únie 1. januára 1958. Od roku 1995 je členom schengenského priestoru a od 1999 aj členom eurozóny. Oficiálnou menou krajiny je euro. V Európskom parlamente Francúzsko zastupuje 74 poslancov.
Francúzsko má v Európskom hospodárskom a sociálnom výbore 24 zástupcov. S týmto poradným orgánom, ktorý zastupuje zamestnávateľov, zamestnancov a iné záujmové skupiny, sa konzultujú návrhy právnych predpisov s cieľom získať lepší prehľad o možných zmenách v oblasti pracovnej a sociálnej situácie v členských štátoch.
V Európskom výbore regiónov má 24 zástupcov. Európsky výbor regiónov združuje regionálnych a miestnych zástupcov. S týmto poradným orgánom sa konzultujú návrhy právnych predpisov s cieľom zabezpečiť, aby sa v týchto predpisoch zohľadňovali perspektívy každého regiónu EÚ.
Komunikuje s inštitúciami EÚ aj prostredníctvom svojho stáleho zastúpenia v Bruseli. Jeho hlavnou úlohou ako „veľvyslanectva Francúzska pre EÚ“ je zabezpečiť, aby sa záujmy a politiky krajiny čo najúčinnejšie presadzovali v EÚ.
Francúzske predsedníctvo Rady EÚ
1. január – 30. jún 2022
Priority francúzskeho predsedníctva sa riadia jeho mottom: „Obnova, sila a spolupatričnosť“:
- obnova, aby Európa mohla podporovať ekologickú a digitálnu transformáciu
- sila, aby sme bránili a presadzovali naše hodnoty a záujmy
- spolupatričnosť, aby sme budovali a rozvíjali spoločnú európsku víziu prostredníctvom kultúry, našich hodnôt a našej spoločnej histórie
Podľa prejavu francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona z 9. decembra 2021, v ktorom predstavil priority francúzskeho predsedníctva, sa činnosť predsedníctva zameria na tri hlavné oblasti:
- plnenie programu európskej suverenity, teda schopnosti Európy fungovať vo svete tak ako v súčasnosti a brániť svoje hodnoty a záujmy
- budovanie nového európskeho modelu rastu
- vytvorenie Európy s „ľudskejšími rozmermi“
Zdroje
https://www.youtube.com/watch?v=7FpeWSFTFRk
https://www.britannica.com/place/France/Land
https://sk.wikipedia.org/wiki/Francúzsko
https://www.familysearch.org/en/blog/french-culture-traditions
https://european-union.europa.eu/principles-countries-history/country-profiles/france_sk
https://www.consilium.europa.eu/sk/council-eu/presidency-council-eu/
Všetky fotografie sú z webov www.unsplash.com a www.pixabay.com. Sú určené na voľné použitie.