História

Po páde Rímskej ríše osídlili územie terajšieho Francúzska germánske kmene ľudí zvaných Frankovia. Krajina bola zväčša opustená a rýchlo sa vytvorili mnohé kmene, ktoré sa napokon spojili. Po asi 300 rokoch sa kráľovstvo rozrástlo natoľko, že komunikácia bola náročná až nemožná. Kráľovstvo teraz pod vládou Karolovskej dynastie bolo rozdelené na tri časti, pozornosť sa upiera hlavne na západnú časť, Francia, teraz známu ako Francúzsko. Jeden z najznámejších kráľov skorej Francie bol Karol Veľký, ktorý sa stal kráľom Frankov v roku 768 a nachvíľu bol najmocnejším mužom v Európe. Po jeho smrti Karolovská dynastia oslabovala až kým v roku 987, keď na trón nasadol Hugo Kapet, nezanikla.

V roku 1066 napadli Normanďania Anglicko, čo začalo sériu konfliktov, ktoré napokon vyvrcholili storočnou vojnou (v skutočnosti trvala 116 rokov). Po smrti Karola IV. pripadol trón Filipovi IV. ako aj Edwardovi III. Po mnohých nezhodách Francúzsko vyhlásilo stav vojny v roku 1337. Angličania dominovali vďaka lepšej armáde a technike. Napokon sa v roku 1360 podpísalo prímerie a Edward III. sa dostal k trónu. V roku 1393 nastúpila na miesto Charlesa VI., ktorý sa kvôli duševnej chorobe musel vzdať trónu, jeho manželka. Začal boj o moc medzi dvoma dynastiami – Burgundy a Orléans, ktorý vyvrcholil občianskou vojnou po vražde Ľudovíta I. John I. obsadil Paríž a vyhlásil sa za regenta Charlesa VI. Neskôr bol však zavraždený priateľom Ľudovíta I. a na jeho miesto nastúpil jeho syn Filip III., ktorý uzatvoril alianciu s Anglickom. Obaja králi zomreli v roku 1422 a korunovaní boli 9 mesačný Henry VI. a Karol VII. Prítomnosť dvoch francúzskych kráľov vyvolala konflikty. Francúzov povzbudila Johanka z Arku, 16 ročné dievča, ktoré tvrdilo, že počula Boha ako jej hovorí aby vytlačila Angličanov z Francúzska. Nakoniec Francúzi vyhrali vojnu. Burgundy podpísali mier s Francúzskom, čím sa ukončila línia anglických nástupcov na francúzsky trón.

Koncom 15. storočia Francúzsko narazilo na problém vo forme rýchlo rastúcej Habsburskej monarchie. V roku 1477 zomrel posledný mužský potomok Burgundského rodu. Jeho dcéra si vzala Rakúskeho arcivojvodu Maximiliána I, čo prinieslo Habsburgovcom veľkú časť územia okolo francúzskych hraníc. Nasledovalo dlhé obdobie bojov medzi Francúzskom a Habsburgovcami. Počas tohto obdobia zažilo Francúzsko svoj najväčší kultúrny rast – renesanciu. Počas renesancie mnohé európske krajiny začali spochybňovať cirkev. V roku 1618 vypukla 30-ročná vojna, ktorá začala ako konflikt medzi protestantskými a kresťanskými štátmi, no neskôr sa stala konfliktom politickým. Napriek tomu, že Francúzsko bolo z väčšej časti kresťanské, pripojilo sa na stranu protestantov, ktorí boli orientovaní proti Habsburgovcom. Z náboženskej stránky vojna spôsobila väčšiu slobodu vierovyznaní a zo stránky politickej ukázala na to, že jedna krajina by nemala byť tak silná aby mohla jednoducho zničiť tie ostatné. Po 23 rokoch sa Francúzskej kráľovnej narodil syn Ľudovít XIV., ktorý vládol 72 rokov a bol najdlhšie vládnucim monarchom v Európe.  Stalo sa to preto, že jeho otec zomrel, keď mal Louis iba 4 roky a po jeho korunovaní vládli ako regenti jeho matka a kardinál Mazarin. V roku 1648 vypukli v Paríži protesty, pretože ľuďom sa nepáčilo, že im vládne Talian a Španielka a k tomu všetkému vysoké dane spôsobené dlhým obdobím vojen. Protest bol potlačený, ale zanechal na 10 ročnom kráľovi túžbu stať sa kráľom, proti ktorému sa nebude protestovať. Ľudovít sa napokon stal najmocnejším kráľom vo Francúzskej histórií. Bol zapáleným katolíkom a považoval katolicizmus za jedinú formu kresťanstva, čo viedlo k vysídleniu okolo 400 000 protestantov a finančným problémom. Po Ľudovítovej smrti nastúpil na trón Ľudovít XV.

Onedlho vypukli ďalšie boje o trón týkajúce sa hlavne Poľska. Na jednej strane stál Augustus III., ktorý bol podporovaný Rakúskom a jeho protivníkom bol Stanisław Lesczyński, podporovaný Francúzskom. Tentokrát mali problémy o trón aj Rakúšania, kde Charles VI. bol posledným mužom v habsburskej dynastii, kvôli tomu bola vydaná pragmatická sankcia, ktorá povoľovala dedenie majetku a územia jeho dcéram. Keď sa v roku 1740 dostala na trón Mária Terézia, vypukla vojna medzi všetkými hlavnými mocnosťami v Európe. Francúzi bojovali na strane proti Márií Terézií, no po siedmich rokoch bojovania sa im nepodarilo zvíťaziť. V roku 1756 vypukla 7 ročná vojna, taktiež nazývaná nultá svetová vojna, kvôli jej rozsiahlosti. Pri tejto vojne bolo Francúzsko a Rakúsko na rovnakej strane proti Británii a Prusku. Vojnu Francúzsko bohužiaľ prehralo a bolo nútene odovzdať väčšinu svojich kolónií Veľkej Británii a Španielsku. Britské víťazstvo spôsobilo ekonomický pád, ktorý pomohol rozpútať americkú revolúciu. Francúzsko bolo viac ako ochotné pomstiť sa Británii a nemali problém Amerike pomôcť. Počas mnohých rokov sa vo Francúzsku delila spoločnosť na 3 stavy: osvietenstvo, šľachtu a všetkých ostatných.

Pomoc Amerike vyvolala nárast daní a verejnosť začala pochybovať o kráľovej moci, cirkevnej moci zasahovať do politiky a celom systéme 3 stavov. V pokuse o vyriešenie ekonomickej situácie zvolal kráľ stavy na rokovanie. Nezhody donútili 3. stav odísť a neskôr vytvoriť vlastnú vládu a nazvali sa národným zhromaždením . Rozhodli sa neustúpiť, kým Francúzsko nebude mať vlastnú konštitúciu. Onedlho na to kráľ zbavil Jacquesa Neckera funkcie ministra financií, čo vyvolalo v Paríži ďalšiu vzburu a o tri dni útok na Bastilu. V auguste 1789 padol vo Francúzsku feudalizmus a bola vyhlásená Deklarácia ľudských a občianskych práv. Kráľ sa pokúsil uniknúť, no bol zadržaný a neskôr popravený. Počas toho vznikol rozruch a revolúcia sa rozdelila na dve strany. Ľavá (Jakobíni), ktorá chcela republiku a pravá (Girondisti), ktorá chcela konštitučnú monarchiu. V roku 1792 bola zrušená monarchia a Francúzsko sa stalo republikou. Jakobíni využili tohto momentu na prevrat a presadenie svojich ideálov a nastalo obdobie teroru. Hlavnou tvárou jakobínov bol Maximilián Robespierre. Začal proces dekristianizácie a vznikol nový kalendár a nové dni v týždni, to viedlo k vzburám, až bol napokon Robespierre zbavený funkcie a neskôr popravený. Počas tohto obdobia Francúzsko viedlo vojnu s mnohými štátmi a vďaka skvelej stratégii sa mu podarilo vyhrávať.

“Čas je skvelý učiteľ,

ktorý však zabíja svojich žiakov.”

Hector Berlioz

Tento skvelý stratég nebol nikto iný ako Napoleon Bonaparte. Napoleon urobil štátny prevrat a vyhlásil sa za prvého konzula Francúzska. 5 rokov po získaní moci sa nechal menovať za cisára. Počas jeho vlády bolo Francúzsko v takmer konštantnej vojne s nejakým štátom a dokopy vzniklo až sedem koalícii, s cieľom zastaviť Napoleona. Jeho počiatočné boje boli veľmi úspešné, kde pri jeho najvýznamnejšom víťazstve pri meste Austerlitz (Slavkov u Brna) spôsobil rozpad Rímsko-Nemeckej ríše. Jediná krajina, ktorá pre neho predstavovala nejaké nebezpečenstvo bola Veľká Británia. Jeho námorné vojská boli však porazené v bitke pri Trafalgare. Francúzsko zmenilo stratégiu a rozhodlo sa Britániu poraziť ekonomicky, formou blokády. Vznikol zákaz obchodovania s Britániou ktorú prijali všetky krajiny okrem Ruska, čo viedlo k vpádu Francúzska do Ruska(invázia začala v júni). Po strate 500 000 mužov Napoleon uznal prehru a vznikla koalícia národov, ktorá v bitke pri Lipsku porazila Napoleona, ktorý bol nútený kapitulovať. Napoleon bol vyhostený na ostrov Elba a na trón nastúpil Ľudovít XVIII. Napoleonovi sa o rok neskôr podarilo z ostrova uniknúť späť do Francúzska, kde urobil ďalší štátny prevrat a sformoval armádu, ale znova vytvorená koalícia ho porazila v bitke pri Waterloo (1815). Napoleon abdikoval a bol vyhostený na ešte vzdialenejší ostrov Svätej Heleny, kde vo veku 51  rokov zomrel. Vo Francúzsku bola opäť monarchia.

V roku 1815 sa stretli Európske monarchie a zhodli sa o nastolení predrevolučných hraníc. Francúzsko ostalo veľmocou. Vo Francúzsku vypukla ďalšia revolúcia, kvôli absolutistickej vláde Karola X. Kráľ bol zvrhnutý v „Júlovej revolúcii“ a bol vymenený za „kráľa ľudu“ Ľudovíta Filipa. V rovnakom čase zaútočilo Francúzsko na Alžírsko, čo hralo dôležitú rolu v kolonizácií Afriky. V roku 1848 bol kráľ donútený abdikovať a Francúzsko sa opäť stalo republikou, Ľudovít-Napoleon bol vymenovaný za prezidenta. V roku 1851 nemohol znova nastúpiť do funkcie, tak zorganizoval prevrat a vytvoril referendum, kde sa vyhlásil za doživotného prezidenta Francúzska. Francúzsko sa nakrátko stalo kráľovstvom, keď Ľudovít-Napoleon prijal titul Napoleon III. Počas jeho vlády viedlo Francúzsko boj proti Prusku (1870), čo viedlo k spojeniu Nemecka, ktoré sa stalo dominantnou mocnosťou Európy. Francúzsko sa opäť stalo republikou.

Od zjednotenia Nemecka sa Nemecko stalo rivalom Francúzska, ktoré ich chcelo izolovať podpisom dohody medzi Britániou a Ruskom – Trojdohoda. Vypukla prvá svetová vojna. Nemecko vyhlásilo vojnu Srbsku, Rusko poslalo vojsko na pomoc Srbom. Nemecko vyhlásilo vojnu Rusku, Francúzsko poslalo vojsko na pomoc Rusku a v roku 1914 vyhlásilo Nemecko Francúzsku vojnu. Francúzsko tým oficiálne vstúpilo do vojny. Nemecko chcelo Francúzsko rýchlo obsadiť, no Francúzsko sa stihlo zmobilizovať a vytvoriť líniu zákopov, ktoré z prvej svetovej vojny urobili stacionárny konflikt. Nemecko bolo nakoniec vytlačené Americkým vojskom a donútené kapitulovať. Pri podpisovaní zmluvy vo Versailles (1919) predniesol Ferdinad Foch „Toto nie je mier, toto je prímerie na 20 rokov.“ V roku 1939 vyhlásilo Francúzsko vojnu nacistickému Nemecku pre inváziu Poľska. Francúzsko bolo napadnuté v 1940, kedy nacisti obišli francúzske opevnenia tým, že išli cez Belgicko. Francúzsko onedlho padlo a Charles de Gaulle sa vyhlásil ako predseda vlády v exile (Londýn). Keď nacisti zoslabli, vytvoril sa odboj, ktorý napokon v roku 1944 vytlačil nacistov z územia Francúzska. V 50. rokoch Francúzsko začalo rozpúšťať kolónie. Problém nastal pri Alžírsku, ktorého sa  Francúzsko nechcelo vzdať. Vypukla 7 ročná vojna o nezávislosť. Vojna spôsobila rozpad 4. republiky. Do politiky sa vrátil Charles de Gaulle a založil novú konštitúciu. S novou konštitúciou bola vytvorená 5. republika (1958), v tom istom roku vstúpila 1. januára Francúzska republika do Európskej Únie.